V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa rozšíril Venture Capital (VC) ako nová forma finančnej podpory – investície pre začínajúce podniky s veľkým potenciálom. Tieto podniky, pre dosiahnutie svojich cieľov získali vďaka VC to čo potrebovali – kapitál. VC kapitál bol od samého začiatku zameraný na investície pre získanie equity – percenta vo vlastníctve firmy. Investícia vytvára vzťah medzi podnikateľom a investorom a v ideálnom prípade partnerstvo, v ktorom sú obidve strany spojené s cieľmi a poslaním spoločnosti.

Príchod kryptomien zmenil pohľad na investície a doslova odstavil VC na druhú koľaj. V minulom roku, množstvo peňazí získaných začínajúcimi spoločnosťami prostredníctvom ICO, ďaleko prekonalo financovanie internetových spoločností v ranom štádiu pomocou rizikového kapitálu.

 

Koniec Eldorada

Práve rok 2017 bol dokonalým rokom pre ICO. V jeho druhom kvartáli sme zažívali doslova Crypto-Eldorádo. Celé to bolo zmesou smoothie koktejlu s názvom FOMO a coinov typu “We want to be the next BITCOIN”. Investor za investorom padal do projektu za projektom, nakupujúc token za tokenom. Firmy netušili ako túto novú tokenovú ekonomiku správne implementovať v rámci projektu, nie to ešte ohodnocovať svoj token (odporúčam pozrieť).

Vo veľkom ho rozdávali svojim advisorom a svojim tímom. Čistý prílev peňazí bez vytvorenia akýchkoľvek obligácií len s prapodivným prísľubom, že možno raz v budúcnosti na burze porastie. Žiaden z tokenov nevytvára žiadne záväzky voči svojim investorom. Investor nemá nárok na podiel na finančných prostriedkoch či majetku, nemá hlasovacie právo o smerovaní spoločnosti a v skutočnosti neexistuje žiadna povinnosť pokračovať v budovaní spoločnosti pokiaľ sa zakladatelia rozhodnú spoločnosť zavrieť.

Príchod nového roka nám však všetkým zrazil úsmev. Prudký pád a dlhá zima, ktorej hlboko padnuté, mrazivé ceny začali rozmŕzať až príchodom apríla. Práve ten priniesol konečne zelené čísla. Bolo to nevyhnutné pre investorov, aby boli múdrejší a pre projekty, aby prehodnotili svoje smerovanie a budúce pôsobenie.

Pravdu povediac, aj nás v Bethereu to svojím spôsobom ovplyvnilo. Uvedomili sme si, že nestačí len pekný dizajn, či priam dokonalý whitepaper, do ktorého sme investovali solídne množstvo času. Priznám sa že trocha závidím nášmu CEO Giacomovi jeho schopnosť “vidieť skrz” a po oprave všetkých nedostatkov v dokumente dodať ďalších niekoľko desiatok strán pripomienok, čo sa dá ešte vylepšiť, nehovoriac o pripomienkovaní webu. V konečnom dôsledku sme prišli na to, že je to všetko extrémne dôležité pre naozajstných investorov. Nie pre detských investorov alebo “kolega mi poradil, že mám kúpiť ripple” investorov, ktorí sa riadia emóciami a tým, čo robí ich okolie a nie zdravým úsudkom, rozhľadom v rámci témy a preštudovaním si projektu. Vďaka bohu, trh sa týchto investorov postupne svojim pádom zbavil. Zanechal za sebou niečo, čo Ran Neu-Ner (z ktorého blogu som zopár myšlienok bez hanby ukradol) nazval TOKEN 1.0 a odhalil nám cestu k ďalšej fáze, ktorú môžeme nazvať TOKEN 2.0.

 

Ako teda vyzeral taký Token1.0 a naše chyby, z ktorých sme sa snáď poučili?

  1. Zabúdali sme sa na to, že slovo “blockchain” nie je čarovná formulka, ktorá instantne pripíše na bankovom účte niekoľko miliónov. Isteže, je to nepopierateľne technológia, ktorá určuje tvár a smerovanie našej budúcnosti, no v prípade mnohých projektov využitie tejto technológie bolo absolútne nepochopené, nedávalo zmysel alebo prípadne vôbec tam ani nemuselo byť. Odporúčam tento dokument, ktorý pomôže presne definovať úlohu technológie blockchain a tým pádom tokenu v projekte(niečo k tomu).
  2. Pre mnoho projektov prvoplánová, základná stratégia ako sa vyhnúť reguláciám či možnej nežiadúcej pozornosti autorít bolo prehlásenie, “we are utility token”. Okej, byť utilitný token znamená v mnohých prípadoch niečo iné ako bolo odprezentované, prípadne v ich whitepaperoch nedokázali vôbec ich utilitnosť vysvetliť.
  3. Mnohé projekty narazili na ďalší podstatný problém ako napríklad zmysel existencie ich tokenu. Ak token nebol podmienkou na to aby fungovala ich sieť alebo aplikácia a užívateľ mohol namiesto tokenu jednoducho použiť éther, bitcoin alebo iný token, aký bol vlastne jeho zmysel?
  4. Neposledný bod je metrika tokenu či mechanizmus, ktorý tvorí jeho hodnotu. Mnohí očakávajú, že ich token porastie na hodnote jednoducho tým, ako rastie popularita ich projektu alebo hodnota spoločnosti, ale zabúdajú na to, že token by mal byť reálne zahrnutý do systému v rámci mechanizmov, ktoré podporujú dopyt po tokene, čím sa vraciame k bodu 3.
  5. Taktiež “Revenue share” bolo často to, čím veľa projektov obhajovalo existenciu ich tokenu. Narazili však na problémy v prípade masívneho delistovania z búrz a rôznych regulácií zo strany krajín ako USA, Čína či Južná Kórea. Dnes však pomaly pribúda viac a viac projektov s security tokenom a vyzerá to tak, že trend sa posúva práve týmto smerom a vzniká nový koncept – STO – Security Token Offering. O tom si ale povieme v článku neskôr.

 

Vyvíjajúci sa vzťah podnikateľa a investora

Ako už som spomenul na začiatku, v prípade tradičného rizikového kapitálu (VC), investícia vytvára vzťah medzi podnikateľom a investorom. V ideálnom prípade partnerstvo, v ktorom sú obidve strany spojené s cieľmi a poslaním spoločnosti, čo vo svete ICO neexistuje. Kryptoinvestor ako ho poznáme dnes postupne dozrieva a dospieva znova do formy, kde si uvedomuje, že jeho investíciou by mal nadobúdať aj isté práva, ktoré v prípade VC existujú.

ICO sa postupne vyvíjajú smerom ku komplexnejšiemu využitiu tokenu v rámci projektu alebo platformy, ako napríklad využívanie tokenu pre staking, hlasovanie či “Pro Rata” právo a tým vzniká celá nová diskusia o tokenových právach (“token rights”) či o “Investor Governance Tokens”.

 

Ako môžeme posunúť využitie tokenov o level vyššie?

  1. Demokratizácia a hlasovacie právo
    ICO otvorili dvere nie len inštitucionálnym investorom so skúsenosťami a širokým rozhľadom, ale aj drobným investorom túžiacim po svojom kúsku koláča. Okrem ICO, vďaka technológii blockchain a smart contractom sme mohli prvý krát otestovať koncept DAO ako koncept decentralizovanej autonómnej organizácie. Existencia a budúcnosť takejto organizácie závisí ale na jej komunite alebo jej členoch a na ich angažovanosti v rámci organizácie. Jeden zo spôsobov angažovanosti jej členov je aj demokratizácia tejto organizácie na základe tokenu, kde token je využiteľný ako nástroj pre hlasovanie, rozhodovanie či riadenie takejto spoločnosti.
  2. Financovanie na základe roadmap/milestone a Pro Rata právo
    VC model financovania startupov funguje v jednotlivých fázach (seed, prvá fáza, druhá…) práve pre zníženie rizikovosti investície, čiže firma získa ďalšie prostriedky až keď ukáže rast a potenciál. Taktiež výška investície je určená podľa predpokladaných nákladov. V prípade ICO financovanie prebieha v jednom kole ako jedna udalosť, kde firma získa v nemálo prípadoch obrovský balík peňazí, ktorého výška niekoľkonásobne presahuje náklady na vývoj a rast firmy, čo spôsobuje záhadné miznutie cifier na ich účtoch. Myšlienka financovania projektu v rôznych fázach sa hodí najmä pre experimentálne a výskumné projekty, kde sa nepredpokladá ziskovosť alebo vstup na trh v najbližšom období. Investorovi v prípade takéhoto milestone financovania môže byť udelené Pro Rata právo. Toto právo znamená pre investora právo na účasť na budúcom financovaní firmy, v prípade ICO na budúcom kole ICO. V prípade platforiem a celých protokolov môže byť toto právo rozšírené o prednostnú účasť na ICO projektov, ktoré sú na danej platforme postavené.
  3. Štruktúra riadenia a právo prístupu k informáciám
    Startupy majú spravidla predstavenstvo, ktoré môže zahŕňať zastúpenie zakladateľov, vedúcich pracovníkov, investorov alebo nezávislých strán. V tejto štruktúre riadenia sú dobre definované mechanizmy na riešenie konfliktov. Štruktúra riadenia neziskových organizácií či nadácií sponzorujúcich protokoly viď. Ethereum Foundation je nejasná a môže viesť k problémom a sporom. Možným spôsobom ako udržať financovanie transparentné, je udeliť investorom právo na informácie. Cieľom tohto práva je poskytnúť hlavným investorom informácie o stave ich investícií počas alebo po ICO. V priebehu času by títo hlavní držitelia pravdepodobne likvidovali svoje pozície a padli by pod stanovenú minimálnu hodnotu pre toto právo, čo by pravdepodobne viedlo k tomu, že žiadni držitelia tokenov by nakoniec nemali také množstvo tokenov na to, aby si ho mohli nárokovať.
  4. Vesting tokenov a dôvera medzi investorom a spoločnosťou, do ktorej investuje
    Možno pre mnohých je to samozrejmá súčasť tokenovej ekonomiky a stratégie, no pre mnohé prípady to neplatí. Vesting tokenov by mal byť absolútne samozrejmou súčasťou každého ICO. Zvyšuje dôveru investorov v projekt a jeho tím a zároveň motivuje tím a zakladateľov k tomu, aby k projektu pristupovali aktívne a čiastočne bráni cenovým manipuláciám typu “pump and dump”.

 

Prá slov k tokenom ako security

Tokeny sa líšia od “equity shares” alebo podielov vo firmách v dvoch smeroch: utilitnosť a likvidita. Mnoho tokenov vystupuje ako utilitné alebo platformové tokeny čo znamená, že sú navrhnuté špeciálne pre použitie v rámci systému, ktorý ponúka nejakú službu či tovar. Tento token umožňuje užívateľovi prístup k danej službe alebo tovaru. Zároveň sú tieto tokeny likvidné, čo znamená, že po ukončení ICO je možné ich predať. V prípade equity to možné nieje. VC investor má právo predať svoj podiel, až kým nie je spoločnosť verejne obchodovateľná a aj vtedy v mnohých prípadoch, je to možné až po určitom časovom období.

Aj token je svojím spôsobom equity share. Nákupom tokenu nekupujeme podiel na majetku spoločnosti, no podiel na jej možnom budúcom úspechu. Keďže väčšina tokenov má svoj maximálny počet presne stanovený, každý token sa dá vyjadriť percentuálnym podielom na budúcom úspechu spoločnosti či celého protokolu.

V tomto momente sa dostávame k tokenu ako security. V dobe Tokenu 1.0 je security token vnímaný negatívne, práve pre silné regulácie zo strany vlád. Musíme si ale uvedomiť, že regulácie sú často krát nie pre uškodenie, ale pre ochranu investora pre scamermi. Samozrejme do istej miery, pokiaľ tieto regulácie majú svoj zmysel. Preto security token môže byť práve dosiahnutím konsenzu medzi investormi, ICO a regulátormi. Tento posun či evolúciu, môžeme brať ako súčasť dospievania ICO ako crowdfunding mechanizmu.

 

Záver

Security tokeny, akokoľvek sme sa im vyhýbali, sú veľmi zaujímavou témou a je len otázka času kedy sa ICO’s poženú práve týmto smerom. Osobne ma veľmi zaujíma komplexnejšie využitie tokenu v rámci governance projektu či protokolu a jeho budúceho smerovania. Doba zbesilého investovania do prvého ICO, ktoré odporučí kamarát skončila. Ak ako investor zverím svoje prostriedky nejakej spoločnosti, očakávam aj možnosť zapojiť sa a svojím spôsobom možno prispieť k jeho rozvoju. Nie len bezcieľne čakať na to kým zelená sviečka porastie. V búdúcich článkoch sa pokúsim ponoriť hlbšie do témy security tokenov.

 

0